reklama

Môj príhovor k 28. októbru

Milí fanúšikovia, Panslavanská únia 13. októbra 2018 usporiadala v hoteli Mediumv Bratislave konferenciu s názvom:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Prečo nemôže byť 28. október slovenským štátnym sviatkom'', na ktorej som mal prejav v dole uvedenom znení. V dôsledku operácie kolena ho v zastúpení prečítal Marián Tkáč, emeritný predseda Matice Slovenskej.

,,Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

Je to pre mňa veľká česť mať možnosť vystúpiť na našej dnešnej konferencii a otvoriť tak predstavenie pohľadov historikov, politikov a odborníkov z rôznych oblastí, ale aj nás všetkých, ktorí sme veľkú časť svojho života mali možnosť žiť a pracovať v spoločnom štáte Slovákov a Čechov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

História Slovanov a Slovákov je niekoľko tisíčročná, o čom svedčí mnoho výskumníkov. Máme svoje legendy, mali sme svojich panovníkov, mnohé prelomové momenty organizovania a života spoločnosti. Dovoľte mi spomenúť napríklad významené obdobie Samovej ríše, Veľkomoravskej ríše, príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda, veľký rozmach ťažobného priemyslu, razenia mincí, manufaktúry, vzdelanosti, zažili sme sťahovanie národov, ale aj vpády rôznych cudzích kmenňov, národov a ríš.

V novodobej histórii kládli si slovenskí politickí predstavitelia za cieľ - ak by sme mai citovať samotného Andreja Hlinku - ,,samostatný, neodvislý, individuálny slovenský národ'', a na dokreslenie svojho cieľa doložil, že je ním: ,,Uplatnenie Pittsburskej dohody a autonómia''. Je faktom,, že dlhodobým cieľom slovenskej politiky, a to od Žiadosti slovenského národa z roku 1848 a Memoranda z roku 1861, cez Clevelandskú dohodu, Martinskú deklaráciu z r30. októbra 1918 až po 6. október 1938 bolo rovnoprávne postavenie národa viac ako štát. Napokon aj udalosti na sklonku vojny, konkrétne Slovenské národné povstanie len potvrdilo, že sloboda národa bola Slovákom viac ako vlastný štát. Našou úlohou je oceniť generácie našich predkov, ktorých životné cesty poznačila cesta za slobodou národa, v tomto zmysle si hlboko ctíme tých, ktorí nám prišli ma pomoc pre vražednou fašistickou okupáciou. Nikdy nezabudneme tých, ktorí bojovali a za našu slobodu obetovali aj vlastné životy. Oslobodenie hrdinskou červenou armádou nesmie byť prekrúcané, nesmie byť propagandisticky negatívne zneužívané. V konečnom dôsledku znamenalo pre nás záchranu nášho národa. nič menej. Desiatky miliónov Slovanov a mnohé státisíce a milióny ľudí iných národov bolo rovnako systematicky vyvražďovaných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudské vzťahy, kultúra a morálka Slovákov a Čechov prirodzene dovolil týmto dvom blízkym národom žiť v priateľstve a hrdosti na spoločné úspechy veľa desaťročí. Treba si ceniť naše vzťahy, našu spoločnú históriu, ale najviac si treba ceniť dosiahnutie vlastnrj slobody a suverénnej štátnosti v modernej histórii slovenského národa.

Pripomíname si isté výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov a v tej súvislosti vyvstávajú všelijaké otázky, často dostatočne nezhodnotené slovensko-české vzťahy vo svete zmlúv, dohôd či deklarácií, ktoré tieto dva národy spolu prijali a ich realizácia často nenaplnila predstavy predovšetkým menšieho a slabšieho národa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vieme, že k slovensko-českej spolupráci najmä v začiatkoch prispela určujúcou mierou obrovská snaha práve slovenského národa túžiaceho sa osamostatniť a získať slobodu spod nadvlády iných národov. Český národ žil dlhé obdobie vedľa nás, napriek tomu v mnohých ohľadoch zdieľal odlišnú históriu svojej štátnosti. V tomto zápase o vytvorenie spoločného štátu na troskách Rakúsko-Uhorskej monarchie sme sa spojili.

Štefan Harabin

Štefan Harabin

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som sudca Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky. Právo som vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax som začínal ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach v roku 1980. Do funkcie sudcu z povolania som bol zvolený 1. januára 1983. Po Nežnej revolúcii od roku 1990 som pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a v roku 1991 ma zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 1998-2003 a 2009-2014 som bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Od 4. júla 2006 do roku 2009 som bol ministrom spravodlivosti Slovenska. Na tento post ma nominovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. 22. júna 2009 som bol zvolený Súdnou radou SR na post predsedu Najvyššieho súdu SR.Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu